Po takmer dvojmesacnom naliehany od mojho sefa zapojit sa do pisania blogu ako kazdy normalny dobrovolnik som sa konecne rozhodla ze Vas, poctim svojim prispevkom a obohatim nas blog krasnym slovenskym jazykom. Nebudu to ziadne kreativne literarne opisy mesta, prirody ci ludi. Strucne povedane, bude to „po mojom“ pretoze som slohy vzdy neznasala. Bohuzial, v praci mi nemecka klavesnica neumoznuje pisat diakritikou, a tak nase zaujimave a roznorode slovenske pismena predstavim “tym zahranicnym” niekedy nabuduce.
Uz tomu budu pomaly 2 mesiace odkedy som prisla do Magdeburgu. Mesto, ktore ma uprimne prekvapilo. Nie je to Berlin, Hamburg ci Kolin, ale po roku stravenom v Chemnitzi, je to naozaj viditelna zmena. Musim uznat ze okrem mrazaku na byte, mi tu naozaj nic nehnutelne nechyba. Byt, v ktorom byvam s Marie a Adelou je novy, kazda ma vlastnu izbu a aj vlastnu policku v chladnicke :)
Najvacsim headlinom za posledny mesiac bol urcite seminar vo Witzenhausene. 10 dni v tomto malom malebnom mestecku plneho drevenych domcekov, dredatych ludi, velky kopec Bio potravin a planovych vyletov do Ruska ci Talianska bolo neskutocnym zazitkom. A trochu sentimentu na zaver: Ludi, ktorych som tam spoznala urcite nikdy nezabudnem a veru, tazko sa mi odchadzalo.. ale to urcite nam vsetkym. But never say never…a coskoro nas caka dalsi seminar v Dessau. Latka je polozena dost vysoko, tak uvidime… I will keep you posted :)
Doskakavenia priatelia
Katarina
